Vykurovanie v meste Hnúšťa bolo v roku 2007 zabezpečované v niekoľkých samostatných okruhoch. Všetky tieto okruhy boli závislé na zemnom plyne, ktorý tvoril 100% palivovej základne. Vykurovanie tak bolo zabezpečované 8 plynovými kotolňami.
Takýto systém bol vďaka úplnej závislosti na zemnom plyne cenovo nestabilný. Výrazný rast cien zemného plynu sa prenášal do rastu cien tepla. Jediným východiskom, ako eliminovať nepriaznivý vplyv rastu cien zemného plynu na cenu tepla, bolo diverzifikovať palivovú základňu.
Ďalšie nebezpečenstvo vyplývajúce zo závislosti na zemnom plyne vyplývalo z ohrozenia výroby tepla v dôsledku ohrozenia stability dodávok zemného plynu na Slovensko. Aj túto hrozbu je možné odstrániť len diverzifikáciou palivovej základne.
Základným opatrením spoločnosti Rimavská energetická, s.r.o. bol prechod na využívanie biomasy, ako alternatívy k zemnému plynu. V roku 2008 bol zrealizovaný projekt výstavby kotolne na biomasu na Železničnej ulici. Bol inštalovaný spoľahlivý kotol na biomasu VESKO-B. Súčasne bol vybudovaný prepoj dvoch najväčších okruhov vykurovania (Železničná a Klokočova), čím sa zvýšil podiel biomasy na výrobe tepla. Vďaka tejto investícii bolo 75% tepla v meste vyrobených z biomasy. Zvýšila sa stabilita výroby tepla v centrálnej časti mesta, kde nebola dodávka tepla ohrozená ani v čase plynovej krízy v januári 2009.
Zásadným dopadom celkovej investície bol pokles ceny tepla v roku 2008 a jeho následná stabilizácia v čase dramatického rastu cien zemného plynu.
Prelom rokov 2008 a 2009 priniesol aj rozšírenie mestského systému vykurovania. Po dohode s majiteľom priemyselného parku došlo k prevzatiu vykurovania priemyselnej zóny. V jarných mesiacoch 2009 bol vybudovaný teplovodný prepoj z kotolne na biomasu do priemyselnej zóny a následne bola zrušená plynová kotolňa v podniku. Priestory plynovej kotolne boli využité na rozšírenie výrobných prevádzok.
Rozšírenie systému vykurovania o priemyselný podnik prináša ďalšiu stabilizáciu systému výroby a distribúcie tepla v meste. Využívaním biomasy sa zvýšila bezpečnosť dodávok a stabilizovala cena tepla.
Ďalšia rozsiahla etapa modernizácie systému vykurovania v meste bola realizovaná v rokoch 2010 a 2011. Postupne došlo k úplnej výmene všetkých rozvodov tepla v meste. Pôvodný zastaraný štvorrúrkový systém bol nahradený novým dvojrúrkovým systémom distribúcie tepla.
Vybudovaním nových rozvodov tepla došlo aj k centralizácii výroby tepla v meste. V roku 2011 bola postupne pripojené k centrálnej kotolni na Železničnej ulici aj ostatné, dovtedy samostatné okruhy. Menšie neefektívne plynové kotolne boli zrušené a celá výroba tepla sa centralizovala do jedného zdroja. Z pôvodných plynových kotolní zostali v prevádzke len dve, v pozícii záložných špičkových zdrojov.
Súčasťou projektu bolo vybudovanie domových odovzdávacích staníc tepla. Vďaka tomu bol výrazne zvýšený komfort odberateľov tepla. Zároveň sa zmenil systém prípravy teplej úžitkovej vody, ktorá sa pripravuje decentralizovane, čím sa odstránili distribučné straty a zvýšila sa kvalita dodávok teplej úžitkovej vody.
Vďaka novému systému prípravy teplej úžitkovej vody, mohol byť v mestskom systéme dodávky tepla využitý aj ďalší obnoviteľný zdroj energie – slnečné žiarenie. Na jednotlivých domoch v meste bolo vybudovaných 360 solárnych kolektorov, prostredníctvom ktorých sa získava tepelná energia využívaná na ohrev teplej úžitkovej vody. Tým sa dosiahla ďalšia úspora nákladov.
V roku 2011 sa postupne realizuje aj rozšírenie biomasovej kotolne na Železničnej ulici o nový kotol na drevnú biomasu VESKO-B. vďaka čomu sa zvýši podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla, na úkor drahého zemného plynu.
Nový systém vykurovania v meste Hnúšťa je vďaka realizovaným investíciám jedným z najmodernejších a najefektívnejších na Slovensku. Nové technológie garantujú vysokú účinnosť celého systému. Hlavnou prednosťou je však stabilita založená na využívaní troch primárnych zdrojov energie – biomasy, slnečného žiarenia a zemného plynu. V takomto rozsahu využitia je mestský systém v Hnúšti jedinečný nie len na území Slovenska, ale aj v celej strednej Európe.
